Poradna_obrazek_canva.png
Katalog odpadů

„Už teď vidíme úbytek nepořádku v ulicích,“ říká k zavedení zálohového systému na Slovensku Lucia Morvai

| zdroj: Iniciativa Zálohujme.cz0

littering
zdroj: Iniciativa Zálohujme.cz

V Česku nabírá na obrátkách diskuze, zda kromě skleněných pivních lahví zálohovat také nápojové PET lahve a plechovky. Záměr má stabilně vysokou podporu veřejnosti (kolem 80 %) a shoda panuje také u výrobců nápojů.

Zastánci zálohování upozorňují na fakt, že sběr PET lahví prostřednictvím žlutých kontejnerů dosáhl v Česku (podobně jako na Slovensku) svého vrcholu a přes rostoucí počet nádob na plastový odpad již několik let jejich sběr neroste a zůstává na úrovni kolem 70 %. Přitom evropské cíle požadují 90% návratnost těchto obalů do roku 2029. Podle studie analytické společnosti EEIP, která zkoumala nakládání s nápojovými obaly v evropských zemích, dosahují takových čísel jen státy s plošným zálohovým systémem.

U nápojových plechovek je situace v Česku ještě mnohem méně uspokojivá. K recyklaci se dostanou jen asi tři plechovky z deseti. Přitom jejich výroba exponenciálně roste a těžba bauxitu, ze kterého se hliníkové plechovky vyrábí, je energeticky a ekologicky náročná. Přitom jejich recyklace je možná opakovaně bez ztráty kvality materiálu a s úsporou energií a vody kolem 95 %. Zároveň zkušenosti ze zahraničí ukazují, že po zavedení plošného zálohového systému lidé přestali plastové lahve a hliníkové plechovky odhazovat v ulicích a v přírodě, čímž významně klesl littering. To potvrzují také zkušenosti našich slovenských sousedů, kteří zálohují od ledna tohoto roku. O tom, jak zavádění nového systému probíhá, a co si ze slovenských zkušeností může vzít Česká republika, jsme si povídali s Luciou Morvai, ředitelkou vnějších vztahů Správce zálohového systému na Slovensku.

Lucia Morvai

Co naznačují první výsledky zavedení zálohového systému na Slovensku?

Zálohovanie funguje na Slovensku od začiatku roka 2022 a doterajšie čísla predčili naše očakávania. K 30. augustu bolo vrátených 495 miliónov zálohovaných nápojových obalov (43 percent z toho sú plechovky a 57 percent PET fľaše). Aj samotná nábehová krivka bola podstatne rýchlejšia, ako predpovedali analýzy. Jednoducho, ľudia na Slovensku chceli zálohovať a hneď ako mali možnosť, začali nosiť zálohované obaly na odberné miesta. Takže sa potvrdilo aj to, že záloh 15 eurocentov je dostatočne motivačný.

Jak dlouho trvala přípravná fáze zavedení zálohového systému a co by neměli opominout země, které se rozhodnou, stejně jako Slovensko, celoplošný systém zálohování zavést?

Infografika zálohy na slovensku

Zákon bol schválený v septembri 2019, ten však stanovil len základný rámec práv a povinností. Kľúčovým bolo získanie poverenia na založenie organizácie, ktorá mala systém vytvoriť, financovať a koordinovať. V tejto súvislosti bolo dôležité nájsť konsenzus medzi dotknutými stranami, výrobcami a obchodníkmi a pripraviť spoločne projekt do výberového konania. Prvé výberové konanie na Správcu zálohového systému bolo vyhlásené v decembri 2019. Výber bol ukončený až za nového ministra životného prostredia, Jána Budaja, ktorý vydal konzorciu výrobcov a obchodníkov (AVNM, SZVPS, SAMO a ZOSR) poverenie na vytvorenie novej neziskovej organizácie v januári 2021. Až týmto momentom začala fáza implementácie zálohového systému. Slovensko tak dostalo na prípravu zálohového systému desať mesiacov, čo je pomerne krátka doba. Štandardne sa aj vzhľadom na komplexnosť procesov a kvalitnej príprave trhu odporúča minimálne 18-24 mesiacov.

Veľmi dôležité je tiež začať s edukačnou a informačnou kampaňou pre verejnosť ešte pred spustením zálohovania, aby spotrebitelia vedeli, prečo sa to všetko deje, odkedy sa to deje a ako to bude prebiehať. Kľúčom k úspechu je spolupráca a kvalitná príprava všetkých aktérov od výrobcov, cez obchodníkov až po spotrebiteľa – samozrejme za podpory ministerstva.

Jak se vyvíjel postoj obcí k zálohování od jeho zavedení po současnost? Jaký vliv mělo zálohování na jejich odpadové hospodářství? Máte již k dispozici nějaká data?

Proces legislatívnej prípravy zavedenia zálohovania bol ministerstvom konzultovaný so všetkými dotknutými stranami vrátane miest a obcí. Prirodzene každá zmena vyvoláva otázky ohľadne dopadov na zavedený systém triedeného zberu, subjekty, ktoré v ňom fungujú a správanie spotrebiteľov, ktoré s tým úzko súvisia. Ministerstvo vypracovalo dopadovú štúdiu zálohovania na triedený zber a v príslušnej legislative zohľadnilo zavedenie zálohovania v povinných cieľoch triedenia, ktoré primerane znížilo. Od spustenia systému sme proaktívne komunikovali s mestami aj obcami cez ich združenia, poskytli sme dôležité informácie, ktoré oni následne vedeli zdieľať so svojimi obyvateľmi – čo je pre úspech systému veľmi dôležité a v tejto spolupráci pokračujeme naďalej. Doposiaľ sme sa nestretli s negatívnymi reakciami. Zálohovanie je nastavené systémom naspäť do obchodu, neznamená dodatočné povinnosti pre mestá a obce, práve naopak. Aj keď je to len krátko po zavedení zálohovania, už dnes každý obyvateľ môže vidieť úbytok pohodeného odpadu z nápojových obalov vo svojom okolí. Sú kategórie obyvateľstva ktoré zálohujú aj po tých, ktorým sa “nechce” a vedia si finančne prilepšiť, 15 centov nie je suma ktorú necháte len tak sa povaľovať na ulici alebo v koši. Vplyv na odpadové hospodárstvo po 8 mesiacov fungovania so 6 mesačným prechodným obdobím, kedy sa ešte distribuovali aj nezálohované obaly nie je možné zatiaľ zodpovedne zhodnotiť. Máme dostupné najnovšie analýzy OZV NATUR-PACK, ktoré porovnávali objem a hmotnosť nápojových obalov v triedenom zbere v roku 2021 a teraz 2022 po zavedení zálohovania. Výsledky potvrdzujú, že v žltých nádobách na triedený zber výrazne kleslo zastúpenie nápojových obalov, a to na základne hmotnostných, aj objemových ukazovateľov (v oboch prípadoch, teda PET aj plechovky cez 85 percent).

Lze už nyní říci, zda se zálohování na Slovensku příznivě odrazilo na úbytku litteringu?

Vieme to zatiaľ konštatovať len subjektívne z toho čo vidíme vo svojom okolí, nie na základe exaktných dát na to je skoro. Výhodou zálohovania je že vieme v čase transparentne sledovať, aké množstvo obalov bolo uvedených na trh, aké sa vrátilo do zálohového systému a išlo na recykláciu, dokonca bolo použitých ďalej na výrobu nových obalov z fľaše do fľaše a plechovky do plechovky. V ďalších rokoch sa zameriame aj na presnejšie analýzy, ktoré nám verím ukážu kde končí, to čo sa nám nepodarí vyzbierať aby sme mohli systém neustále zlepšovať a zbierať čo najviac obalov na ich následnú recykláciu.

Zálohový systém uleví přeplněným kontejnerům na plasty.
Zálohový systém uleví přeplněným kontejnerům na plasty

Jak se k zavedení zálohového systému staví veřejnost?

Na základe obrovského záujmu a rastúcej miery návratnosti môžeme povedať, že pozitívne. Ľudia vracajú denne viac ako 4 milióny zálohovaných plastových fliaš a plechoviek. Znalosť a porozumenie systému prekračuje hranicu 90%. Výška zálohu sa javí ako dostatočne motivačná. 70% ľudí nezmenilo ani neplánuje zmeniť svoje nákupné správanie, nakupujú nápoje tak ako doteraz. Celková spokojnosť a odporúčanie zálohovania je na úrovni 70 bodov NPS, takže veľmi vysoké. Najsilnejšou motiváciou je zníženiu množstva odpadov v prírode (60 %) až za tým nasleduje finančná motivácia. Z celkovej skupiny ľudí, ktorá nakupuje nápoje čo je 4,5 milióna, deklaruje, že ich ochotne či dokonca odhodlane bude vracať 3,4 milióna spotrebiteľov (75 %). Zároveň počet ľudí, ktorí zálohovanie odmietali, po zavedení zálohovania klesol o 5 %. Prirodzene ako každý nový systém takých rozmerov nie je dokonalý a má pred sebou ešte dlhú cestu. Ak sa vyskytnú problémy a sťažnosti z bežného života od spotrebiteľov, riešime ich v spolupráci s odbernými miestami, ktoré sú za zber a údržbu zálohomatov zodpovedné. Z mnohých situácií sa učíme a systém môžeme postupne zlepšovať. Obdivujeme Švédov a Nórov, ale ani oni nemali dokonalý systém za pár mesiacov. Zálohovanie je maratón nie šprint a aj v tom je jeho čaro, každý má v ňom svoju zodpovednú úlohu, správcovia, výrobcovia, obchodníci aj zákazníci .

Pri hodnotení reakcií verejnosti treba vždy odlišovať realitu a svet na sociálnych sieťach – často sme pri komunikácii s kritikmi na sociálnych sieťach prišli na to, že problém, ktorý opisujú neexistuje, alebo je dávno vyriešený. Preto treba vnímať najmä impulzy a dáta z trhu, nie z Facebooku.

Ukazuje trend na Slovensku možnou cestu i pro další země, například Českou republiku? Čeho by se měla ČR v této oblasti vyvarovat a co vidíte naopak při zavádění zálohového systému jako nejpodstatnější faktory?

Určite áno. Doterajšie skúsenosti na Slovensku potvrdzujú skúsenosti iných krajín, že zálohovanie funguje a má potenciál doručiť želané ciele v krátkom čase. Triedený zber na Slovensku narazil na svoj limit. Výrobcovia majú povinnosť splniť ambiciózne ciele zberu nápojových obalov na ich následnú recykláciu a využívanie recyklovaných materiálov v nových obaloch. Každá krajina má svoje špecifiká, ktoré pri rozhodovaní musí zvážiť, ale čas je neúprosný a dosiahnuť európske ciele pre zber nápojových obalov a najmä ich následne recykláciu bude podľa môjho názoru bez

@Trash Hero-úklid Palmovka- Poměr zálohovaných a nezálohovaných nápojových obalů, které na pražské Palmovce našli a uklidili dobrovolníci z Trash Hero Prague.

zálohovania náročné. Mnohé krajiny zálohovanie už zaviedli alebo sa pripravujú, čo je jedinečná príležitosť učiť sa a zdieľať skúsenosti, následne si nastaviť systém najlepšie ako sa dá v podmienkach svojej krajiny.

Trash Hero-úklid Palmovka- Poměr zálohovaných a nezálohovaných nápojových obalů, které na pražské Palmovce našli a uklidili dobrovolníci z Trash Hero Prague.

Najpodstatnejšie pri spustení zálohovania sú spolupráca a zhoda na základných princípoch fungovania kľúčových aktérov, teda výrobcov a obchodníkov za podpory ministerstva, dôsledná príprava trhu, primeraný čas na implementáciu a edukácia verejnosti.

Jakou roli hraje zálohový systém v cirkulární ekonomice a jaké pozitivní dopady nabízí zemím zavedení zálohování?

Zálohovanie je vlastne ideálnou ukážkou toho, ako cirkulárna ekonomika funguje. Pretože keď cez zálohovanie vyzbierame PET fľaše a plechovky, majú vysokú kvalitu a čistotu, takže sa maximalizuje možnosť ich recyklácie. A to je podstatné – po recyklácii sa z nich znovu stávajú plastové fľaše a plechovky. Znova a znova. Pri zálohovaní môže neustále materiál kolovať v uzavretej slučke, a tým šetríme prírodné zdroje aj energiu.

Více informací o zálohovém systému včetně odborných studií a návrhu systému pro ČR najdete nawww.zalohujme.cz.

Komentáře

  1. Tento článek zatím ještě nikdo neokomentoval.

Okomentovat

Partneři

Vodárenství
Sovak
Zdravá města
ABPlast
Satturn
Meva a.s.
Fair Care
Wasten
JRK
SKS
Ecobat
Nadace Partnerství
Adapterra Awards
Teplárna ČB
EkoWATT
Solární asociace
AKU-BAT
Sensoneo
I-tec
SmVaK Ostrava
Energie AG
Den malých obcí
Zlatý erb
Denios
Syba
PSAS
Rema